Debata o odvode: Je nemecká armáda pripravená na núdzovú situáciu?
V pondelok 22. septembra 2025 budú odborníci v Berlíne diskutovať o vojne, vojenskej službe a vojenskej pripravenosti Nemecka.

Debata o odvode: Je nemecká armáda pripravená na núdzovú situáciu?
Súčasná diskusia o vojne v Európe a brannej povinnosti v Nemecku naberá na obrátkach. Vzhľadom na pretrvávajúce geopolitické napätie, najmä v dôsledku vojny Ruska proti Ukrajine, vyvstáva veľa otázok. Pod heslom „Tvrdo, ale spravodlivo“ budú rôzni odborníci a politici diskutovať o možnom návrate k povinnej vojenskej službe a vojenskej pripravenosti Nemecka v pondelok 22. septembra 2025. Program bude vysielaný naživo z Berlína a sľubuje vzrušujúcu diskusiu na túto tému.
Medzi účastníkmi diskusie sú prominentné mená ako Norbert Röttgen z CDU, ktorý je zodpovedný za zahraničnú a obrannú politiku, ale aj Jan van Aken z ľavice či predstavitelia Bundeswehru ako zástupkyňa generálneho inšpektora Nicole Schillingová. Svojimi pohľadmi prispejú aj mladé hlasy ako študentka práva Annabell Günther, ktorá je v zálohe, či novinár Özge Inan. Toto kolo odzrkadľuje nielen vojenské výzvy, ale aj spoločenskú zodpovednosť, ktorá je spojená s možným odvodom.
Súčasný stav a odvod
Debata o návrate k brannej povinnosti je už dlho očakávaná a je posilnená naliehavou situáciou NATO. Minister obrany Pistorius nedávno vyzval na zvýšenie vojenskej pripravenosti na riešenie súčasných výziev. Otázkou však zostáva: Stačí dobrovoľná vojenská služba alebo je potrebné vrátiť starú povinnú vojenskú službu? Podľa správy od GIDS Hamburg Ozývajú sa hlasy, ktoré vidia výhody brannej povinnosti ako kľúčové pre vyplnenie nedostatku personálu a výcvikových rezerv.
Porovnanie s medzinárodnými modelmi ukazuje, že existuje široká škála prístupov k povinnej vojenskej službe. Bývalý tankový dôstojník a vojenský expert Andreas Rapp sa zameriava na to, ako je štruktúrovaná branná povinnosť v Európe a krajinách NATO, pričom sa zaoberá aj úlohou brannej povinnosti pri poskytovaní dôveryhodného odstrašujúceho účinku. V krajinách ako Švédsko môžete vidieť, ako možno účinne integrovať brannú povinnosť.
Protichodné názory a budúcnosť
Tlak na Bundeswehr sa zvyšuje, ale existujú obavy, že sila nemusí byť schopná vyrovnať sa s nárastom regrútov. Vyjadril sa tak aj politik SPD Högl, ktorý upozornil na nedostatok školiaceho a ubytovacieho personálu. Navrhuje povinný rok služby, ktorý by sa dal absolvovať aj v Bundeswehri. Táto myšlienka by mohla spojiť mladých a starých a otvoriť nové perspektívy na podporu všeobecnej sociálnej a vojenskej angažovanosti.
Najnovší prieskum ukazuje, že počet vojakov v Nemecku v poslednom čase mierne klesol na približne 181-tisíc. Priemerný vek vojakov je 34 rokov. Tieto čísla hovoria samy za seba a ilustrujú tlak konať. Podľa informácií z Deutschlandfunk Odborníci očakávajú, že budúca federálna vláda sa bude v tomto roku tejto problematike venovať intenzívnejšie.
Obzvlášť vzrušujúca bude ďalšia diskusia, v ktorej budú tieto perspektívy a návrhy podrobne preskúmané. Vojna v Európe a súvisiace výzvy predstavujú pre spoločnosť veľké otázky. Výzva k zodpovednosti za bezpečnosť krajiny je viac než len slogan – v časoch, ako sú tieto, je nevyhnutná. Pondelňajšia udalosť by mohla byť začiatkom prelomových rozhodnutí týkajúcich sa povinnej vojenskej služby v Nemecku.