Vojna a branná povinnosť: Potrebuje Nemecko návrat k povinnej vojenskej službe?

Vojna a branná povinnosť: Potrebuje Nemecko návrat k povinnej vojenskej službe?

Dnes večer sa diskusie na „Tvrdé, ale spravodlivé“ opäť zamerajú na naliehavé bezpečnostné otázky v Európe. Moderátor Louis Klamroth vás víta vo vzrušujúcom programe o téme, ktorá je v časoch geopolitického napätia aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým: „Vojna v Európe: žiadna bezpečnosť bez povinnej vojenskej služby?“ Tejto diskusie sa zúčastnia významní hostia, ktorí patria medzi najdôležitejšie hlasy v bezpečnostnej a obrannej politike.

Medzi diskutujúcimi sú Norbert Röttgen, podpredseda poslaneckého klubu CDU pre zahraničnú a obrannú politiku, Jan van Aken, líder Ľavicovej strany, či zástupkyňa generálneho inšpektora Bundeswehru Nicole Schillingová. Sú tu aj novinár a autor Özge Inan, politológ Carlo Masala z Bundeswehr University v Mníchove, študentka práva a záložník Annabell Günther a Helena Clear, ktorá pracuje v Dobrovoľnom sociálnom roku. Diskusia sa bude točiť okolo ústrednej otázky: Stačí dobrovoľná vojenská služba alebo sa Nemecko potrebuje vrátiť k povinnej vojenskej službe?

Geopolitické napätie a branná povinnosť

Rozvetvený problém sa posudzuje v kontexte súčasnej situácie, keď Rusko vedie vojnu v Európe a jednotky NATO sú v pohotovosti. Minister obrany Boris Pistorius v tejto súvislosti vyzval na väčšiu vojenskú silu v Nemecku, čím sa opäť rozprúdila diskusia o povinnej vojenskej službe. Podľa správy od NZZ Návrat k povinnej vojenskej službe je už realitou vo viacerých európskych krajinách: Chorvátsko a Srbsko toto opatrenie opätovne zaviedli v roku 2023, zatiaľ čo Dánsko teraz rozširuje povinnú vojenskú službu aj na ženy.

Tlak na európsku bezpečnosť však viedol aj ďalšie krajiny k úvahám o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby. Napriek tomuto vývoju prieskumy ukazujú, že názory v rámci populácie sa značne líšia. V Nemecku a Francúzsku je väčšina za návrat k brannej povinnosti, zatiaľ čo v krajinách ako Taliansko, Veľká Británia a Španielsko existuje odpor. Gids Hamburg zdôrazňuje, že predovšetkým sa intenzívne diskutuje o vhodnosti povinnej vojenskej služby na odstránenie personálnych rozdielov a vytvorenie záloh.

Vojenské zloženie a personálne požiadavky

V dôsledku geopolitických zmien mnohé európske krajiny zvýšili svoje výdavky na obranu a investujú do nového vojenského vybavenia, ako sú tanky a systémy protiraketovej obrany. Napriek tomu odborníci varujú, že môže byť nedostatok vojakov na efektívne ovládanie týchto nových systémov. nahlas NZZ V prípade vojny by mohli byť mobilizované až 2 milióny aktívnych vojakov, ale z hlavných vojenských mocností si povinnú vojenskú službu zachovalo len Turecko a Grécko.

V Nemecku zrušenie brannej povinnosti v roku 2011 predznamenalo postupný úpadok ozbrojených síl, toto rozhodnutie bolo vnímané ako reakcia na zmeny bezpečnostnej politiky po studenej vojne. Ale ruská útočná vojna na Ukrajine spochybnila mnohé úvahy. Prieskumy ukazujú, že existuje ambivalentný vzťah k povinnej vojenskej službe, najmä v mladých vekových skupinách: kým väčšina starších ľudí je za ňu, 18 až 29 roční sú k tejto otázke skeptickejší.

Na tomto pozadí bude dnešná epizóda „Tvrdé, ale spravodlivé“ nielen politickou výmenou rán, ale aj hĺbkovým skúmaním otázky, či a ako by sa branná povinnosť mohla v Nemecku opäť stať realitou.