Renovácia rašelinísk v Aßlingu: Nový život pre ohrozené ekosystémy!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

V Loitersdorfer Moor neďaleko Aßlingu začína projekt renaturácie na ukladanie CO₂ s pomocníkmi počítajúcimi zvieratá a rastliny.

Im Loitersdorfer Moor bei Aßling beginnt ein Renaturierungsprojekt zur CO₂-Speicherung mit tier- und pflanzenzählenden Helfern.
V Loitersdorfer Moor neďaleko Aßlingu začína projekt renaturácie na ukladanie CO₂ s pomocníkmi počítajúcimi zvieratá a rastliny.

Renovácia rašelinísk v Aßlingu: Nový život pre ohrozené ekosystémy!

V obci Aßling sa nedávno začal dôležitý projekt renovácie slatiny Loitersdorf. Cieľom je vrátiť pole s rozlohou približne desať hektárov do pôvodnej slatinnej krajiny. Prvé kroky už boli podniknuté: Kerstin Brehm a 15 angažovaných dobrovoľníkov spočítali a zmapovali existujúce živočíchy a rastliny. Tento projekt je podporovaný energetickou agentúrou Ebersberg v rámci kampane „Zukunft Plus“ a klimatickej kancelárie „CO₂-Regio“.

Plánované opatrenia na budúci rok sú ambiciózne. To zahŕňa spomalenie toku vody svahového kanála Moosach výstavbou hrádzí a odstránením odvodňovacích priekop a odtokov. Cieľom je vytvoriť rôznorodý mokrý biotop, ktorý nielenže pojme rôzne rastliny a živočíchy, ale má aj potenciál ukladať CO₂. Podľa prognóz by renaturovaný areál mohol absorbovať až 1,6 tony skleníkových plynov ročne. Celkové náklady na projekt sú takmer 240 000 eur, financované cez klimatické certifikáty.

Význam renaturácie rašelinísk

Význam rašelinísk nemožno preceňovať. Ukladajú až päťkrát viac uhlíka na meter štvorcový ako lesy a 500-krát viac ako oceány. Vzhľadom na to je alarmujúce, že viac ako 90 % z pôvodných 1,5 milióna hektárov rašelinísk v Nemecku sa považuje za odvodnených. Odvodnené rašeliniská vypúšťajú ročne okolo 50 miliónov ton CO₂, čo zodpovedá takmer 7 % celkových emisií v Nemecku. Renaturácia je preto nevyhnutná na zníženie emisií CO₂ vo veľkom meradle a na podporu biodiverzity.

Rašeliniská sú nielen dôležitejšie pre sekvestráciu uhlíka, ale zohrávajú aj ústrednú úlohu pri regulácii vodnej bilancie. Tieto jedinečné ekosystémy dokážu uložiť 30-násobok svojej suchej hmotnosti vo vode, čím pomáhajú predchádzať povodniam a záplavám. Obnovu rašelinísk možno dosiahnuť pomocou rôznych metód, vrátane opätovného zvlhčenia na obnovenie anaeróbnych podmienok a založenia pôvodných rastlín.

Pohľad do budúcnosti

Nádejom je, že v renaturovanom území sa môžu usadiť aj kobylky močiarne, ktoré poslúžia ako indikátor stavu územia. Ak bude projekt úspešný, mohol by vyslať nielen pozitívny signál pre ochranu klímy, ale aj prispieť k stabilite ekosystémov. Obnova rašelinísk sa považuje za kľúčovú v boji proti klimatickým zmenám. IPCC požaduje zníženie emisií skleníkových plynov o 45 % do roku 2030 s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. Vďaka tomu sú iniciatívy, ako je tá v Aßling, mimoriadne cenné.

Úsilie Spoločenstva je absolútne nevyhnutné, aby sa projekty ako tento posunuli vpred. Zapojenie obyvateľstva a politických činiteľov má zásadný význam pre zabezpečenie financovania a zabezpečenie trvalo udržateľného pokroku v oblasti ochrany klímy a prírody. Týmto spôsobom možno ďalekosiahlo prispieť k stabilizácii klímy a podpore biodiverzity.