Opustené olympijské miesta: Ruiny rozprávajú tragické príbehy

Opustené olympijské miesta: Ruiny rozprávajú tragické príbehy

Olympijské hry sú viac ako len veľké športové podujatie – často zanechávajú aj stopu opustenosti v podobe prázdnych športovísk a zanedbaných miest. Stav bývalých súťažných miest už dlho viedol k fenoménu známemu ako „stratené miesta“. Či už v Aténach, Sarajeve alebo Mníchove: príbehy týchto opustených miest sú rovnako fascinujúce ako depresívne.

Skvelým príkladom je Olympijský štadión v Mníchove, ktorý bol v roku 1972 dejiskom olympijských hier. Stanica S-Bahn, kedysi pulzujúce centrum počas hier, bola po udalosti vypnutá. Dnes je zarastený stromami a graffiti a prezentuje sa ako prízračný relikt minulých čias. Pri pohľade späť je na dejisku olympiády niečo smutné, rovnako ako osud ostatných štadiónov po rokoch.

Opustené športové zariadenia na celom svete

Každý, kto sa pozrie na dedičstvo olympijských hier, rýchlo rozpozná trend: mnohé miesta chátrajú alebo sú ponechané napospas prírode. Napríklad v Aténach olympijská dedina, ktorá bola kedysi postavená pre viac ako 10 000 športovcov, sa po finančnej kríze rozpadla. Plážový volejbalový štadión, ktorý postavili za viac ako 10 miliónov eur, je dnes zarastený a nevyužívaný. Z toho je zrejmé, že oslavy olympijských hier často rýchlo vystrieda smútok.

Ďalším príkladom je bobová dráha v Sarajeve, ktorá bola počas bosnianskej vojny využívaná ako delostrelecká stanica a dnes je poznačená dierami po guľkách. Hotel Igman, ktorý bol kedysi postavený pre olympijské hry v roku 1984, sa tiež stal obeťou plameňov vojny a je preto ďalším príkladom chátrania. Fotografie z rokov po hrách v Aténach, Rio de Janeiro a Atlante pôsobivo ukazujú smutný stav týchto „stratených miest“ a ilustrujú, ako rýchlo sa časy môžu zmeniť.

Budúcnosť olympijských miest

No nie vo všetkých mestách sa príbeh skončil tragicky. Pozitívny výhľad na olympijské športoviská možno vidieť napríklad v Paríži, kde sú prípravy na ZOH 2024 už v plnom prúde. Tu sa „Stade de France“ používa ako olympijský štadión, zatiaľ čo plážový volejbal sa hrá hneď vedľa ikonickej Eiffelovej veže. Dokonca aj plánované jazdecké preteky sa konajú v malebných záhradách paláca Versailles.

V Paríži sa olympijská dedina mení na 2 800 bytov, ktoré poskytujú domov rodinám a študentom. Takéto koncepty môžu pomôcť zabezpečiť, aby sa na olympijské miesta nezabudlo, ale skôr ponúkali udržateľné výhody pre mesto a jeho obyvateľov.

Hoci je história mnohých olympijských miest často poznačená chátraním, existujú aj príklady konverzií a inovatívnych konceptov. Výzvou bude zvládnuť balansovanie medzi ocenením športovej tradície a potrebami súčasnej spoločnosti.

Príbehy týchto „Stratených miest“ sú súčasťou kultúrneho dedičstva, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Ak sa obzriete späť, môžete olympijské hry vnímať nielen ako športovú podívanú, ale aj ako kapitolu plnú kontrastov – od lesku víťazstva až po tieň úpadku.

Ďalšie informácie o opustených olympijských miestach nájdete v správach Cestovateľský reportér a stern.de.